S Cestovnou kanceláriou DAKA som sa vydal tentokrát do Oswenčimu, Krakova a Vieliczky na poznávací zájazd.
Pod vedením veľmi sčítanej a praxou ostrieľanej sprievodkyne Cestovnej kancelárie DAKA Dagmar Dobrodejovou sme sa vydali po trase poznávacieho zájazdu do Poľska. Cestou v autobuse nám rozprávala o Poľsku a o tom čo nás „neminie“.
Nástupné miesta: Bratislava, Trnava, Piešťany, Trenčín a Žilina. Taxík Dubnica nad Váhom (nakoľko plánovaný odchod s Trenčína bol v sobotu 4:45 hod.) – Trenčín 10 €.
Slovensko – Poľskou hranicou Skalité – Zwardoň prechádzame ako nôž maslom. Žiadna Covidová kontrola.
Náš prvý cieľ Oswienčim. Vstupujeme do koncentračného cestou kde pre väčšinu už vtedy cesta späť neviedla, do tábora Auschwitz I. Chodíme po cestách a chodníkoch po ktorých si smrť podávala ruku s fašistami. Zoznamujeme sa so smutnou históriou, veľkým utrpením ľudí, kde sa nedá povedať, že na oboch stranách boli ľudia. Vojaci kde ich neodmysliteľnou súčasťou bola palica. Na jednej strane ľudia, pred vojnou, myslím, aj veľmi vážení ľudia, lekári, právnici, farári na druhej strane „nadľudia“ so znakom SS, ktorý si mohli dovoliť všetko na tých ktorým pripli židovskú hviezdu. Fotky urobené z rizikom smrti, maľby z aktuálneho stavu v tábore, pece, šibenica, popravčí múr. Keď nestíhali pece, pálili sa ľudia aj vonku, pod lesom. Pozeráme sa očí zúfalých ľudí, detí. Detí čo sa previnili iba tým, že neboli vyvolenou rasou. Netušili a niektorý sa tešili keď videli nápis „Práca oslobodzuje“. Nevedeli, že nejdú pracovať, ale…
Auschwitz sa stal symbolom genocídy európskych Židov a utrpenia miliónov ostatných ľudí, ktorí boli nacistickým režimom prenasledovaní a zabití. Nacisti zavraždili v tomto a v priľahlom tábore Auschwitz-Birkenau medzi rokmi 1940 a 1945 asi 1,1 milióna ľudí. Zdroj: Koncentračný tábor Auschwitz I
Druhá zastávka o kúsok ďalej. Necelé dva kilometre. Auschwitz II – Birkenau. Železnica, ktorá vedie iba tam… Drevené domčeky. Väzni spávali na pričniach. 20 sekúnd na WC. Nestihol si? Máš smolu. Dáš do nohavíc, alebo…, pod tebou spal druhý väzeň. Dolu potkany, v strede…, na vrchom poschodí zima mokro. WC pre štyridsiatych, v jednej miestnosti. Smrad. Dýcha na nás hrôza zo strachu predstaviť si to a žiť ako, možno ťažšie ako zver.
Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau bol najväčší nemecký vyhladzovací tábor v dobe nacizmu. Bol zriadený roku 1941 asi 3 km od zajateckého tábora Auschwitz I, v dedine Brzezinka neďaleko poľského mestečka Osvienčim (nem. Auschwitz), asi 60 km západne od Krakova. Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 2,5 milióna ľudí. Odhaduje sa, že asi 1,1 milióna z nich tam bolo zavraždených. Asi 900 000 deportovaných hneď po príjazde poslali do plynových komôr alebo zastrelili; asi 200 000 zomrelo na následky chorôb, podvýživy, týrania, lekárskych pokusov alebo neskoršieho splynovania. „Auschwitz“ sa stal symbolom holokaustu, genocídy asi 6 miliónov európskych Židov a ďalších obetí: Rómov, ruských a poľských nútených robotníkov, homosexuálov a ďalších „nepriateľov národného socializmu“. V roku 1979 bol koncentračný tábor zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. Zdroj: Koncentračný tábor Auschwitz-Birkenau.
Píšem, akoby som to prežil. Bohu vďaka nie, ale verím sprievodkyni, a verím, že to boli maľby a fotky boli autentické ako aj príbehy.
Po tejto smutnej prehliadke nás autobus zaviezol do krásneho Poľského mesta Krakov. Do roku 1596 bol Krakov hlavné mesto Poľska. Do Krakova som sa vrátil po ôsmych rokoch. Mesto však nezostarlo. Počas prvej návštevy sme popri Visle prišli na hrad Wawel, „centra Krakova“. Wawelský hrad je gotický hrad na Wawelskom návrší v Krakove postavený na príkaz Kazimíra III. Veľkého a pozostávajúci z mnohých objektov okolo centrálneho dvora. V 14. storočí bol prebudovaný podľa Hedvigy I. a Vladislava II. Jagela. Pozreli sme si okolie a vnútro hradu.
Odchod autobusom do na ubytovňu, Hotel Ibis Krakow Stare Miasto,Ul Pawia 15, Krakow City Center, Krakow.
Po ubytovaní som si šiel individuálne pozrieť Krakov. Krakowskú galériu, park poblíž Wawelu, kúpil som si Krakovsky pącsek (to je Krakovská tradičná sladkosť. Majú rôzne druhy. Pre mňa mali z nutelou za 6 PLN. Inak podotýkam. Dá sa platiť aj € a platbu kartou majú aj stánkari. Do Poľska som išiel s 18 PLN a ešte so domov priniesol 3 Zloté), posedel som si na pivku, po ňom na kávičke v Kawiarnia Teatralna Ogrodek za 18 PLN t. j. 4,04 €, pozrel som si železničnú stanicu, trh s maľbami, pofotil nejaké zaujímavé objekty a do hotela.
Druhý deň. Komentovaná prehliadka historického centra Krakowa. Prešli sme sa jednou z najkrajších európskych stredovekých uličiek Kanoniczou. Videli sme kde boli stredoveké kráľovské kúpele. Cez námestie Márie Magdalény okolo barokových a stredovekých kostolov sme zamierili až na Hlavné námestie alebo Rynek Glowny. Škoda,, že sme si kostoly nemohli pozrieť bližšie. Bola nedeľa a čas bohoslužieb. Na námestí sme videli Mariacku baziliku – jeden z najkrajších kostolov v Krakowe, ktorý má viac ako 800 rokov. Navštívili stredovekú tržnicu Sukiennice, nazreli sme na nádvorie slávnej Jagelovskej univerzity Majus, Aj Barbakan sme videli.
Autobus nás zaviezol do Wieliczky. Soľnú baňu som neabsolvoval, nakoľko som do nej sfáral v roku 2013 (prinášam Vám však fotky z tejto soľnej bane z toho roku. Fotky sú robené aparátom Canon PowerShot A590 IS, teda jeho a mojej úrovni z toho roku. Aj komentár je z toho roku.)
Soľná baňa Wieliczka (Poľsky Kopalnia soli Wieliczka) sa nachádza pod mestom Wieliczka v blízkom okolí Krakova. Pod mestom v hĺbke 130 m. Vedie tam 54 poschodí. Jedno poschodie má 12 schodov. Dĺžka 2,5 km, ale prehliadka stojí za to.
Bola v prevádzke nepretržite od 13. storočia až do prvého desaťročia 21. storočia, kedy bola z dôvodu vysokých nákladov ťažba soli ukončená.
Sprevádzala nás vtedy pani Marta, a výborne, ktorá perfektne ovládala slovenčinu nakoľko študovala v Banskej Bystrici.
130 m pod zemou je kostol vytesané do kamennej soli so obrazmi v kamennej soli rôzne sväté obrazy. Z kamennej soli vytesaná socha pápeža Jána Pavla II. V jaskyni namátkou sochy Goetheho, Koperníka, nemusím pripomínať, že z kamennej soli.. Jazero ktoré má hustotu 4 krát väčšiu ako má voda mŕtveho mora, takže by som sa tam neutopil ani ja. Vraj tam hádzali manželky a ktorá sa utopila bola neverná, chichichi. Sála vytesaná z kamennej soli, v ktorej sa práve pripravovala svadobná hostina, v inej miestnosti bola nejaká spoločenské udalosť pri spoločnom obede. Vypreparované kone ktoré pracovali pri ťažbe kamennej soli, ktoré sa už nikdy, živé, nedostali na svetlo Božie. Historické sochy, krásne sochy, ktoré nerobili umelci, ale baníci so sochárskym nadaním, ktorí za prácu dostávali toľko čo baníci kopajúci soľ. Sochy z kamennej soli predstavujúce prácu v bani. Soľou zakonzervované nástroje a náradie baníkov. Každý baník si vtedy mohol, po zmene, zobrať za hrsť soli, a údajne si ženy si hľadali mužov z veľkými dlaňami. Vtedy bola soľ ešte viac nad zlato. Kde ste si lízli samá soľ. Na stenách soľné karfioly, soľné špagety.
Krásna aj kaplnka sv. Kingi založená r.1896 v komore z r.1862. Vchádza sa do nej po kamennom schodišti, ktoré je lemované soľnými obrazmi, freskami, vyrytými v stene.
Dnes už ťažba nie je taká intenzívna nakoľko turistika predbehla ekonomiku.
Ako ma to napadlo tam vtedy ísť? Neviem presne, či v druhej polovici 50 rokov, alebo v prvej polovici 60 rokov, tam bol môj otec. Veľmi sa mu tam páčilo a tak mi to zostalo v pamäti.
Namiesto toho som si pozrel toto mestečko…
… a navštívil novootvorenú soľankovú rozptylovú vežu. Je to dosť zvláštne vyzerajúca veža, tiež známa ako „tŕňový dom“. V podstate drevený rám je husto obalený horizontálne umiesteným prútím – s viac ako 7 500 m2 soľnými trnkovými stenami, vytvárajúcimi mohutné vetvičkové múry, po ktorých steká slaná voda, ktorej výpary návštevníci inhalujú. Slaná voda (v tomto prípade z podzemnej bane) nepretržite cirkuluje k hornej časti a pomaly steká. Soľ sa hromadí na vetvičkách a minerály z vody sa odparujú do vzduchu, čím sa okolo štruktúry vytvára terapeutická mikroklíma. Unikátny dizajn zahŕňa relaxačné móla pozdĺž hornej časti hradieb a 22,5 metrovú vyhliadkovú vežu. Prírodná soľná hmla okolo štruktúry v zásade simuluje prímorské vánky a je to skvelý spôsob, ako získať zdravotné výhody Wieliczky bez toho, aby ste museli ísť do podzemia. Odporúča sa na podporu imunitného systému, respiračného zdravia, alergií, dermatologických chorôb, gastrointestinálnych porúch a dokonca migrén. Navrhovaný čas na veži je 30 minút.
Na obed som si dal v stánku Verzelnia Smakow Restaurant 100 g pirohov s pečeňovou plnkou a pikantným dresingom s pivom za 12,67 €.
Cesta domov. Cestu domov sme šli cez Oravu – Trstenú. Hraničný prechod sme zasa absolvovali tak ako pred tým, ako nôž maslom. Cesto spomalila trasa od Strečna až po Žilinu keď sme šli v dlhej kolóne akoby krokom. Nezabudnuteľný zážitok pre mňa na roky, rokúce. Pre neskorý príchod ma v Trenčianskej Teplej čakala moja Dcéra a na aute, aby ma odviezla domov, do Dubnice nad Váhom.
Takže som si užil, až na cestu pod Strečnom, pekný víkend.